október 4, 2016

Malokarpatský región

Malokarpatský región

Najrozsiahlejšou vinohradníckou oblasťou spomedzi šiestich vinohradníckych regiónov na Slovensku je malokarpatská vinohradnícka oblasť. Vinič sa na slnečných svahoch Malých Karpát pestuje už vyše dvoch tisícročí. Z bielych odrôd dominuje Veltlínske zelené, Silvánske zelené, Rizling vlašský, Dievčie hrozno, Rulandské biele a Müller-Thurgau, z modrých odrôd Frankovka modrá, Svätovavrinecké a Cabernet Sauvignon. Neopakovateľný buket preslávil malokarpatskú vinnú révu ďaleko za hranicami regiónu. Kraj viníc prospieva i dnes s delikátnymi vínami svetovej úrovne. Najvýznamnejší slovenský vinohradnícky región spája najlepších producentov vína v združení Malokarpatská vínna cesta. Vďaka nemu Bratislavský kraj aktívne žije vínom – septembrové malokarpatské vinobranie sa stalo pojmom po celej krajine, podobne aj deň otvorených pivníc v novembri v znamení sv. Martina a v máji v znamení sv. Urbana, patróna vinárov.

Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska  a skladá sa z troch podoblastí, ktoré sa navzájom odlišujú z hľadiska klimatických, ale najmä pôdno-geologických podmienok:

  1. Vinohrady Záhoria ležia v regióne Záhorie, na krajnom západe, medzi riekou Morava a juhozápadným okrajom Bielych Karpát. Najvýznamnejšia časť vinohradov Záhoria sa nachádza v okolí mesta Skalica, známeho najmä červenými vínami. V porovnaní s južnými svahmi Malých Karpát, klimatické podmienky tu sú o niečo drsnejšie. Z hľadiska pôdno-geologického substrátu tu prevažujú fluviálne sedimenty riek (najmä Moravy a Myjavy) a viate piesky. Tunajšie vína sa vyznačujú vysokým stupňom typickosti. V meste Skalica pôsobí významný producent vysokokvalitných vín – VÍNO-MASARYK, s. r. o.
  2. Malokarpatské vinohrady v užšom slova zmysle sa rozprestierajú na juhozápadných svahoch Malých Karpát od Bratislavy po Horné Orešany. Juhozápadné svahy tohto pohoria predstavujú skutočnú klenotnicu vinohradníctva na Slovensku. História vinohradníctva a vinárstva siaha v tejto oblasti do roku 1948 keď boli župy a ich tradičné vinohradnícke oblasti nahradené krajskými, okresnými a miestnymi okresnými úradmi. Dlhé stáročia predtým bola Bratislavská vinohradnícka oblasť najvýznamnejšia u nás. Kvalita vín zodpovedá dlhoročnej tradícii a skvelej povesti, od Devína po Častú sú to predovšetkým biele vína (najmä veltlíny), kým južný a severný okraj je naopak známy predovšetkým produkciou červených vín (Frankovka z Rače a Portugal modrý z Orešian). Je tu pomerne veľa výrobcov, ktorí si svojimi produktami získali dobré meno na trhu: Chateau MODRA, a.s., Modra, VPS, s. r. o., Pezinok, Víno Matyšák, s. r. o., Pezinok, Bríza Pezinok, DE vin Pezinok, JM Vinárstvo, Doľany, Karpatská perla, s. r. o., Šenkvice, Vínne pivnice Svätý Jur, s. r. o., Poľnohospodárske podielnícke družstvo BratislavaRača, Ing. Vladimír Valenta, BratislavaVajnory.
  3. Vinohrady severného výbežku Malých Karpát (Čachtice, okolie Vrbového) a východne od Malých Karpát (Hlohovec, Banka a pod.). Tieto vinohrady, okrem čachtických, sú v porovnaní s predošlými podoblasťami mladšie. Faktom však je, že aj v severnejších polohách tejto podoblasti je možné dopestovať hrozno vhodné na výrobu vysokokvalitných vín, či už je to v oblasti Čachtíc alebo v okolí mesta Hlohovec. Čo sa týka pôdno-geologického substrátu, tak prevažujú vápence a spraše. Z podnikov, ktoré sa zaoberajú produkciou vín v tejto podoblasti, je to napr. Víno MRVA & STANKO, s. r. o., Trnava.

Podľa vinohradníckeho registra SR je v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti zaregistrovaných 5 359,2 ha viníc.

Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa ďalej rozdeľuje na 12 vinohradníckych rajónov a 119 vinohradníckych obcí:

  • Bratislavský vinohradnícky rajón

5 vinohradníckych obcí kategórie B1: Devín, Karlova Ves, Nové Mesto, Rača, Vajnory

  • Doľanský vinohradnícky rajón

5 vinohradníckych obcí kategórie B1: Budmerice, Častá, Doľany, Štefanová, Vištuk

  • Hlohovecký vinohradnícky rajón

6 vinohradníckych obcí kategórie B1: Bojničky, Dvorníky, Hlohovec, Sasinkovo, Šalgočka, Zemianske Sady

6 vinohradníckych obcí kategórie B2: Dolné Trhovište, Horné Otrokovce, Horné Trhovište, Kľačany, Pastuchov, Siladice

  • Modranský vinohradnícky rajón

5 vinohradníckych obcí kategórie B1: Dubová, Modra, Píla, Šenkvice, Vinosady

  • Orešanský vinohradnícky rajón

8 vinohradníckych obcí kategórie B2: Borová, Dlhá, Dolné Orešany, Horné Orešany, Košolná, Ružindol, Suchá nad Parnou, Zvončín

  • Pezinský vinohradnícky rajón

6 vinohradníckych obcí kategórie B1: Chorvátsky Grob, Limbach, Pezinok, Slovenský Grob, Svätý Jur, Viničné

  • Senecký vinohradnícky rajón

7 vinohradníckych obcí kategórie B2: Báhoň, Bernolákovo, Blatné, Čataj, Jablonec, Senec, Veľký Grob

7 vinohradníckych obcí kategórie B3: Ivanka pri Dunaji, Malinovo, Most pri Bratislave, Nová Dedinka, Reca, Tomášov, Veľký Biel

  • Skalický vinohradnícky rajón

15 vinohradníckych oblastí kategórie B2: Gbely, Kopčany, Koválov, Koválovec, Mokrý Háj, Petrova Ves, Popudinské Močidľany, Prietržka, Radimov, Radošovce, Skalica, Smrdáky, Štefanov, Unín, Vrádište

  • Stupavský vinohradnícky rajón

5 vinohradníckych obcí kategórie B2: Devínska Nová Ves, Lamač, Lozorno, Stupava, Záhorská Bystrica

  • Trnavský vinohradnícky rajón

14 vinohradníckych obcí kategórie B2: Boleráz, Brestovany, Bučany, Dolná Krupá, Jaslovské Bohunice, Majcichov, Malženice, Špačince, Šúrovce, Trnava, Vlčkovce, Voderady, Zavar, Zeleneč

  • Vrbovský vinohradnícky rajón

10 vinohradníckych obcí kategórie B2: Banka, Bíňovce, Čachtice, Častkovce, Kálnica, Moravany nad Váhom, Ratnovce, Smolenice, Sokolovce, Vrbové

13 vinohradníckych obcí kategórie B3: Dechtice, Dolné Dubové, Dolný Lopašov, Horné Dubové, Chtelnica, Kátlovce, Kočín, Lančár, Očkov, Ostrov, Piešťany, Podolie, Veľké Kostoľany

  • Záhorský vinohradnícky rajón

7 vinohradníckych obcí kategórie B3: Bílkove Humence, Borský Mikuláš, Lakšárska Nová Ves, Moravský Svätý Ján, Sekule, Šaštín-Stráže, Závod

Vínna cesta.

Malokarpatská vínna cesta prechádza bývalými kráľovskými mestami Bratislava, Svätý Jur, Pezinok, Modra a rázovitými dedinami s typickými vinohradníckymi domami. Vínna cesta ponúka degustáciu v pivniciach, vinárňach a vinotékach kraja a ochutnávku gastronomických špecialít. Veď kto by neodolal tradičnej husacine, či lokšiam plnených husacou pečeňou.

  • Svätý Jur a jeho okolie je ideálnym výletným miestom s terasovitými vinohradmi na úbočí pohoria Malých Karpát. V jeho susedstve sa nachádza národná prírodná rezervácia Šúr, rarita v strednej Európe.
  • Malokarpatské vinobranie sa každoročne koná v Pezinku a v mestskej časti Bratislava – Rača a v Modre každé dva roky.
  • Architektonická zaujímavosť malého vinohradníckeho mestečka Častá. Vo Fuggerovom dome z roku 1540 sa ukrýva klenbová pivnica, ohurujúca svojimi nadmernými priestormi.
  • Malokarpatské múzeum v Pezinku pozýva na prehliadku dejinami vinohradníctva a vinárstva pod Malými Karpatmi.
  • Tak ako má modranské víno jedinečnú chuť a vôňu, tak má aj modranská keramika svojráznu ornamentiku a farebnosť. Slovenská ľudová majolika je spojená s viacerými generáciami majstrov. Svoju ojedinelú podobu získala v tvorbe Ignáca Bizmayera. Jeho galéria je súčasťou múzea Ľudovíta Štúra v Modre
  • Najkrajším hradom v Malých Karpatoch, ležiacim len niekoľko desiatok kilometrov od Bratislavy je jeden z najzachovanejších slovenských hradov Červený Kameň. V 16. storočí bol prestavaný na mohutnú pevnosť s fortifikačným systémom patriacim k vrcholom vtedajšej vojensko-obrannej stratégie. Tento mohutný a z malokarpatských hradov najzachovanejší hrad je súčasťou prekrásnej prírodnej scenérie okolia Častej.

Charakteristika Malokarpatského regiónu

Malokarpatský región leží východne od Malých Karpát. Na východnej strane Malých Karpát sa tiahne pásmo miest a dedín, ktoré spája prívlastok vinohradnícke. Ide o vinohradnícky región, rozlohou a významom najväčší na Slovensku. Tieto mestečká a dediny sú známe pod názvom Malokarpatská vínna cesta. Miestne úrodné vinohrady majú rozlohu takmer štyritisíc hektárov a vínne pivnice a turistom ponúka príjemné posedenie v typických malokarpatských vinárňach a viechach.

Administratívne patrí do okresu Pezinok, ktorý siaha od hrebeňa Malých Karpát na Podunajskú nížinu a Podunajskú rovinu a zahŕňa tri mestá a 14 dedín.

SVATY JUR

  • starobylé mestečko s vinohradníckou tradíciou
  • 1209 je rokom, kedy sa prvýkrát spomína osada na území dnešného mesta. Bol to rok, keď ju kráľ Ondrej II. povýšil na slobodné trhové mesto.
  • prvá zmienka o miestnych viniciach pochádza z roku 1270
  • rozvíjali sa tu aj ďalšie remeslá, čo súviselo s udelením ďalších práv a trhových výhod
  • od začiatku 17.storočia sa v mestečku začali budovať hradby.
  • od 1647 – slobodné kráľovské mesto
  • v 18. a 19. storočí mesto postupne stratilo svoje postavenie a výhody
  • zachovalo si svoj historický ráz a vidiecky charakter
  • jadro mesta je mestskou pamiatkovou rezerváciou
  • V meste nájdete klasické vinohradnícke domy pochádzajúce zo 17.až z 19.storočia
  • kultúrno-historické pamiatky sú reprezentované farským rímskokatolíckym Kostolom sv. Juraja (pôvodne ranogotický kostol z 13.storočia neskôr prestavali a zväčšili, pri tureckom vpáde v roku 1663 zhorela kostolná veža, takže postavili samostatnú) a zvyškami mestského opevnenia
  • zo 17. storočia pochádza aj Pállfyovský kaštieľ, dnes už barokovo upravený. V súčasnosti je sídlom vzdelávacej inštitúcie Academia Istropolitana Nova
  • Zichyovská kúria z roku 1547 – dnes radnica
  • Svätý Jur je uložený medzi vinohradmi na svahoch Malých Karpát a močiarmi s rašeliniskom v neďalekej národnej rezervácii Šúr.
  • Centrálnou ulicou vedú dve turistické trasy, ktoré sú po miestnu časť Neštich identické, neskôr pokračujú samostatne. Pravá strana smeruje okolo slovanského hradiska so zachovalými valmi, ľavá strana vystupuje popri zrúcanine hradu Biely Kameň
  • zaujímaví rodáci: Viktor Kubal

LIMBACH

  • vinohradnícka dedina
  • Limbašská vyvieračka – krasový prameň
  • Slnečné údolie – rekreačné stredisko
  • Limbašský silván – víno

PEZINOK

  • kostoly, viechy, vinársky podnik
  • Malokarpatské múzeum
  • po prvý krát sa spomína v roku 1208 ako majetok Bratislavského hradu
  • podobne ako vo Svätom Jure aj tu pochádzajú z 13.storočia
  • prvé trhové a hospodárske výsady pre mesto v 14. až 16. storočí sa tu viazali na rozvoj vinohradníctva.
  • od 1647 – slobodné kráľovské mesto
  • pod vplyvom reformácie a príchodom nemeckých osadníkov v 16. a 17. storočí nastal stavebný a spoločenský rozmach
  • V meste sa rozvíjali aj ďalšie remeslá, zakladali sa cechy a manufaktúry (papiereň a tehelňa), vinohradníctvo bolo aj naďalej symbolom mesta
  • Územie nad Pezinkom bolo významným banským regiónom (pyrit, zlato, antimón).
  • V druhej polovici 19.storočia cez mesto postavili železničnú trať spájajúcu Trnavu a Bratislavu.
  • V meste organizujú vínne trhy, septembrové vinobranie, Svätomartinské požehnanie mladého vína, Deň otvorených pivníc.
  • Zámok postavený na základe stredovekého hradu z 13.storočia, v 20.storočí v ňom umiestnili sklady vína a zámockú vináreň.
  • Rodný dom Jána Kupeckého, barokového portrétistu európskeho významu.
  • V Schaubmarovom mlyne so zachovanou mlynskou technikou sa nachádza jedinečná Galéria insitného umenia s dielami, ktoré vytvoria neškolení umelci celého sveta.
  • turistické atrakcie – horské sedlo Baba a susedné turistické stredisko Pezinská Baba (vyhľadávané lyžiarske stredisko)
  • zaujímaví rodáci: Imrich Hornáček, Eugen Suchoň

MODRA

  • Modra sa prvý krát spomína okolo roku 1158 a je súčasťou Pentapolitány (päť vinohradníckych stredísk: Bratislava, Svätý Jur, Trnava, Modra a Pezinok)
  • vinohradníctvo a modranská majolika
  • Zochova chata – Piesok
  • Turistická trasa na vrch Veľká homola, na ktorom je turistická rozhľadňa.
  • turistické centrum Harmónia, odtiaľ sú turistické trasy na Zochovu chatu, alebo na vrch Zámčisko, na ktorom sú viditeľné stopy po staroslovanskom hradisku. Je tu možnosť turistiky ku Štúrovej lavičke, ktorá bola miestom častých vychádzok Ľudovíta Štúra počas svojho pobytu v Modre.
  • od roku 1607 slobodné kráľovské mesto.
  • okrem vinohradníctva sa tu rozvíjali aj ďalšie remeslá, najväčšiu slávu získali hrnčiari so svojou modranskou majolikou.
  • V roku 1883 tu založili keramickú dielňu a školu, v tradícii ktorej pokračuje Slovenská ľudová majolika.
  • spomienka na pobyt Ľudovíta Štúra v Modre: múzeum Ľudovíta Štúra a pomník Ľudovíta Štúra vytesaný do bieleho mramoru.
  • jeden z katolíckych kostolov zasvätili sv.Jánovi Krstiteľovi a pochádza z druhej polovice 14.storočia a stojí pri cintoríne, na ktorom pochovali mnohých významných slovenských dejateľov vrátane Ľudovíta Štúra
  • Kaštieľ na mieste bývalého hradu v roku 1957 prestavali na záhradnícku a vinohradnícku škôlku, kde možno ochutnávať kvalitné odrodové modranské vína zo školského majetku (Vetlínsky rizling, Rizling rýnsky, Rurandské biele, Frankovka modrá).
  • víno ponúkajú viaceré viechy na vinobraniach, Deň otvorených pivníc (v novembri) alebo Svätokatatarínsky krst mladého vína (v novembri).

ČASTÁ

  • nádherné okolie s ideálnymi podmienkami na turistiku
  • Fuggerov dom s najväčšou vínnou pivnicou v malokarpatskom regióne
  • zaujímaví rodáci: Juraj Fándly

BUDMERICE

  • prekrásny kaštieľ postavený Pállfyovcami v romantickom slohu
  • Dom slovenských spisovateľov
  • zaujímaví rodáci: Rudolf Fábry, Juraj Holček

SENEC

  • Východnejšie od Malých Karpát ako mestá malokarpatskej vínnej cesty.
  • 1252 – prvá písomná zmienka o osade na území dnešného mesta.
  • Na konci 15.storočia dostal prvé privilégiá a odvtedy sa vyvíjal ako zemepanské mestečko.
  • 1763 tu bola z rozhodnutia Márie Terézie zriadená jedna z prvých vyšších škôl s výučbou ekonómie v Uhorsku
  • v 19.storočí tu pracovala tehelňa, liehovar a viaceré menšie priemyselné podnik. Výroba stavebných materiálov a potravinársky priemysel dominujú v jeho hospodárstve aj v súčasnosti.
  • Turecký dom – renesančná kúria, jedna z najstarších renesančných stavieb na Slovensku. Postavili ju v rokoch 1556 – 1560
  • Slnečné jazerá – rekreačné stredisko.
  • zaujímaví rodáci: Albert Molnár Szenczi

ĎALŠIE ZAUJÍMAVÉ STREDISKÁ

  • ŠENKVICE (najväčšia obec malokarpatskej cesty, kvalitné víno, zaujímaví rodáci: Zdena Grúberová)
  • VEĽKÝ BIEL(mohumentálny barokový kaštieľ)
  • BERNOLÁKOVO(barokový kaštieľ, zaujímaví rodáci: Ľudovít Cvetler, Ján Popluhár)
  • IVÁNKA PRI DUNAJI (Mohyla Milana Rastislava Štefánika)
  • SLOVENSKÝ GROB (husacie hostiny – ku pečenej husacine sa tu podávajú lokše, burčiak, malokarpatské vína)

HRADY

 Malokarpatský región bude mať svoju organizáciu cestovného ruchu

  • Malokarpatský región by mal mať svoju oblastnú organizáciu cestovného ruchu. Jej založenie podporili starostovia obcí z oblasti Malých Karpát. Oblastná organizácia by mala fungovať ako prirodzená súčasť Krajskej organizácie cestovného ruchu Bratislava Region Tourism.
  • Krajská organizácia cestovného ruchu by mala združovať takéto oblastné organizácie, ktoré si potom v rámci jednotlivých oblastí propagujú cestovný ruch a organizujú hlavne cestovný ruch v rámci jednotlivých mikroregiónov alebo regiónov“ Oblastná organizácia cestovného ruchu Malokarpatského regiónu ponúka v prvom rade cestovný ruch, ktorý je odvodený od Podkarpatia, či už od vinohradov alebo turistiky, poldňovej alebo víkendovej. Vytvára sa veľmi slušná sieť v rámci vinohradníckej turistiky či gastronómie alebo ďalšej turistiky, ktorá je naviazaná priamo na rodiny s deťmi.